Pôvod a história zásnubných prsteňov

Na začiatok niekoľko faktov o zásnubných prsteňoch: dáva ich spravidla muž žene pri žiadosti o ruku a žena ho následne nosí na prsteníčku ľavej ruky až do svadby. Po svadbe na tento prsteníček umiestni snubný prsteň a má tri možnosti, kam presunie prsteň zásnubný; buď ho nechá na ľavom prsteníčku nad svadobnou obrúčkou, posunie ho na jej ľavý prostredníček, alebo ho presunie na pravý prsteníček. Práve posledná varianta je najbežnejšie užívaná. Čo sa týka dizajnu, tak zásadná odlišnosť zásnubného prsteňa od toho snubného je umiestnenie kameňa alebo viac kameňov do jeho stredu. Najčastejšie sa pre tieto zdobeniny používajú brilianty alebo ako lacnejšia varianta zirkony.
 

Podľa dostupných prameňov má zásnubný prsteň svoje počiatky už v starovekom Egypte, kde mal podobu prúžku kovu spojeného do celistvého kruhu – ten mal symbolizovať nekonečnosť. V starom Ríme na tom boli nevesty veľmi dobre, dostávali totiž rovno dva zásnubné prstene. Jeden z prsteňov bol zlatý a bol určený pre nosenie na verejnosti; druhý, kamenný nosili ženy počas domácich prác.
 

Na začiatku 13. storočia vtedajší pápež Innocent III. vydal  nariadenie týkajúce sa obdobia od zásnub až k samotnej svadbe a v rámci tohto nariadenia sa stali zásnubné prstene doslova boomom – symbolizovali totiž sľub budúceho sobáša. Zásnubný prsteň s diamantom v podobe, v akej ho poznáme dnes, sa začal používať až v 30. rokoch minulého storočia a ďalší rast popularity ho čakal na konci 40. rokoch.

 

V posledných rokoch sa začal hlavne v USA rozvýjať trend zásnubných prosteňov pre mužov. Táto novinka je daná ako emancipácia žien, tak aj novou módnou vlnou šperkov s diamantmi určených špeciálne pre mužov. V naších zemepisných šírkach tento trend nie je veľmi rozšírený a tak sa z krásy zásnubných prsteňov tešia vo väčšine prípadov len ženy.